|obsah|  |index autorů |  | index názvů |  | index témat | | archiv |

Knihovna plus

2010, číslo 1

 Keywords: archive – archive documents – preservation of monuments – cultural heritage – digitizing – presentation of digital contents.

Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva patrí medzi najaktuálnejšie témy vo všetkých pamäťových inštitúciách v Európe. Dostať kultúrne dedičstvo priamo k ľuďom je základná idea všetkých európskych i svetových projektov. Je súčasťou Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS 2) a hlási sa k nemu aj Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) má vo svojom základnom poslaní ochranu najrozsiahlejšej časti kultúrneho dedičstva Slovenska – pamiatkového fondu. Kultúrne pamiatky sú práve tou časťou kultúrneho dedičstva, ktorá je najviac viditeľná a najsilnejšie vnímaná verejnosťou. Na rozdiel od iných pamäťových inštitúcií PÚ SR nie je vlastníkom ani správcom kultúrnych pamiatok (až na tých niekoľko objektov, v ktorých sídli). Sprístupňovanie pamiatkového fondu je teda možné len prostredníctvom informácií z automatizovaného registra evidencie kultúrnych pamiatok, v ktorom sú evidované zákonom chránené pamiatky, a prostredníctvom archívnych informácií, ktoré sa dotýkajú všetkých pamiatok, tých oficiálnych, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, tých, ktoré len čakajú na svoju legislatívnu ochranu, ale aj tých, ktoré už zanikli a navždy zmizli z povrchu zemského.

Archív PÚ SR (Obr. 1) je od roku 1992 verejným špecializovaným archívom pre oblasť ochrany pamiatkového fondu na Slovensku. Dokumenty, ktoré ochraňuje a sprístupňuje sú zdrojom informácií o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach Slovenska a o dejinách ochrany pamiatkového fondu na Slovensku, a zároveň sú sami súčasťou archívneho kultúrneho dedičstva. Takáto pozícia archívu je na Slovensku jedinečná.

Netreba nijako zvlášť zdôrazňovať, že nevyhnutným predpokladom moderného sprístupňovania kultúrneho dedičstva je úspešná digitalizácia a prezentácia digitálneho obsahu na internete. V roku 20. výročia "vzniku" internetového média už nikto nepochybuje o tom, že internet umožňuje otvorený, demokratický a pohodlný prístup k informáciám. Nie je dôvod, aby prostredníctvom internetu neboli sprístupnené aj archívne informácie. Skôr naopak, archívy už väčšinou nemusia riešiť otázku autorských práv, ich historické dokumenty sú v podstate voľné, a teda verejne prístupné. Keďže každý archív vlastní originály, ktoré sa nikde inde nevyskytujú, potenciálny záujemca je nútený fyzicky cestovať za informáciami do príslušného archívu. Práve internet je prostriedkom, ktorý tento hendikep odstraňuje, pretože umožňuje bádateľovi prístup k archívnym dokumentom bez ohľadu na to, kde sa fyzicky nachádzajú. Je preto paradoxné, že práve archívy sú na poslednom mieste v internetovom sprístupňovaní informácií. Rovnako sú na poslednom mieste v problematike digitalizácie svojich fondov a zbierok. Pritom práve v nich je ukrytá minulosť národa.

Digitalizácia kultúrneho dedičstva konečne prenikla aj na Slovensko, no vlečie sa skutočne slimačím tempom. V posledných rokoch nám boli predstavené rôzne spôsoby riešenia digitalizácie a všetkých problémov, ktoré s tým súvisia. Zdá sa však, že doteraz sa žiadnu ideu nepodarilo doviesť od myšlienky ani len k prvej etape realizácie. Nezaznamenali sme nijaké skutočne reálne kroky, ktoré by nás posunuli dopredu. Dá sa povedať, že Slovensko je stále len v štádiu analýzy. Pri tohtoročnej príprave štúdie uskutočniteľnosti v súvislosti s možnosťami realizácie prioritnej osi 2 – Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry – mohli jednotlivé pamäťové inštitúcie definovať svoje potreby a problémy. Svoju doterajšiu takpovediac provizórnu a objaviteľskú cestu digitalizácie zhodnotil aj Archív PÚ SR a zároveň si určil víziu do roku 2015 (viď tabuľky). Všetky národné pamäťové inštitúcie sú štátne organizácie závislé nielen od finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu, ale aj od rozhodovania svojich nadriadených orgánov. Nie je nijakým tajomstvom, že štátne organizácie sú všade na svete najkonzervatívnejšie a najpomalšie reagujúce na nové trendy. S týmito skutočnosťami sme konfrontovaní aj v Archíve PÚ SR, ktorý patrí do rezortu kultúry a metodicky ho usmerňuje rezort vnútra. Napriek tomu, že sme v posledných rokoch vypracovali niekoľko projektov zameraných na digitalizáciu archívnych dokumentov, či už priamo, alebo schovaných pod "ochranu" či pod "sprístupňovanie", nepodarilo sa nám presadiť ani jeden. Hľadali sme preto iné cesty a od roku 2006 sme digitalizovali podľa daných možností. Tento fakt sa prejavil nielen v technike digitalizácie a jej cieľoch, ale aj v metodickom prístupe.

Najprv sme si museli ujasniť základnú terminológiu, ktorú budeme používať, a ciele aké má digitalizácia spĺňať. Na metadáta sme povýšili údaje z existujúcej databázy archívneho informačného systému. Každá digitálna kópia (teda každý jeden obrázok) je identifikovaný signatúrou, resp. inventárnym číslom z databázy. Spojením digitálneho zástupcu a údajov z databázy (metadát) vzniká digitálny objekt. V rámci metadát nemáme zatiaľ doplnené údaje o samotnej digitálnej kópii (formát, veľkosť, dátum vyhotovenia a pod.). Digitálny objekt môže existovať v dvoch základných formách – ako presná kópia originálu vyhotovená v maximálnej kvalite, takzvaná konzervačná kópia (originálny nekomprimovaný formát TIFF alebo JPG), alebo tzv. študijná kópia (väčšinou formát JPG s veľkosťou asi 1/10 originálu), ktorá má menšie parametre, ale bádateľovi plne postačuje pre študijné potreby a môže s ňou pracovať na bežných počítačoch. Samozrejme, o kvalite digitalizácie a konkrétnych parametroch rozhodujú viaceré kritériá. Tak sa nám vyšpecifikovali dva základné ciele digitalizácie, ktoré priamo súvisia so sprístupňovaním – ochrana originálu a prezentácia kópie. Poskytovanie originálov archívnych dokumentov na štúdium v bádateľni archívu je totiž najbežnejšou formou ich sprístupňovania verejnosti. O tom, akému ohrozeniu sú takto originály vystavené, netreba hlbšie hovoriť. Práve tu je riešením digitalizácia. Zdigitalizovaný archívny dokument už nie je potrebné, okrem výnimočných prípadov (napr. výstavy), sprístupňovať v originálnej forme. Originál ostáva uložený a chránený v depozite a bádateľovi je na štúdium poskytnutá študijná kópia.

Aj keď v súčasnosti už sú známe analýzy, ktoré napríklad presne určujú aký typ skenovacieho zariadenia je vhodný na ten ktorý druh záznamu (napr. analýza skenovacích zariadení pre rôzne typy negatívov v Múzeu Šechtl a Voseček v Táboře, dostupné na http://sechtl-vosecek.ucw.cz), legislatíva o verejnom obstarávaní nedovoľuje organizácii riešiť technickú infraštruktúru skutočnými potrebami organizácie. Naše interné digitalizačné pracovisko preto tvoria zariadenia Epson GT 15000, Epson V 700 Photo a Mustek P3600A3Pro, ktoré sme si nemohli vybrať sami, ale boli nám pridelené v rámci verejného obstarávania. Ich prvotnou úlohou nebola hromadná a systematická digitalizácia. Spočiatku sme ich využívali na pracovné účely a pri poskytovaní služieb verejnosti. Práve hromadiace sa požiadavky bádateľov nás nútili venovať sa digitalizácii intenzívnejšie, aj bez takpovediac "príkazu zhora" či nutnosti plniť úlohy nadriadených orgánov.

Výber dokumentov na digitalizáciu sme uskutočnili na základe objektívnych kritérií súvisiacich s fyzickým stavom dokumentov a na základe ich dokumentárnej hodnoty pre pamiatkový fond Slovenska a dejiny ochrany pamiatkového fondu. Postupovali sme chronologicky od najstarších, najvzácnejších a fyzicky najohrozenejších dokumentov. Zároveň sa samozrejme digitalizovali dokumenty výberovo podľa požiadaviek bádateľov a podľa zámerov a cieľov jednotlivých projektov a úloh, na ktorých sme participovali. Digitalizáciu archívnych dokumentov v rámci poskytovania služieb bádateľom uskutočňujú dve pracovníčky v rámci svojej bežnej agendy. Napríklad v roku 2008 bolo vyhotovených 844 digitálnych kópií rôznych dokumentov. Vzhľadom na možnosti nášho digitalizačného pracoviska sa formáty väčšie ako A3 dávajú skenovať v externom prostredí. Požiadaviek na veľkoformátové skenovanie je ročne priemerne asi 20, čo predstavuje asi 160 veľkých digitálnych objektov (nad 50 MB). Systematické digitalizovanie archívnych dokumentov pre nás znamenalo digitalizáciu celého archívneho fondu, resp. zbierky, alebo aspoň ucelenej časti (napr. celá Zbierka veľkých diapozitívov, zbierka dokumentov Václava Mencla, spisy o umeleckých zbierkach Pálfiovcov a pod.). Tieto práce sme vsunuli do  plánu hlavných úloh a v rámci možností sme vyčlenili pracovníkov na danú prácu. Finančné náklady spojené s touto formou digitalizácie sa vlastne rovnajú bežným režijným a mzdovým nákladom v danom rozpočtovom období. Na našich skenovacích zariadeniach sme vyhotovovali predovšetkým študijné kópie papierových dokumentov (plány, kresby, skice, fotografie, spisy) do formátu A3. Do súčasnosti sme takto vytvorili cca 13 000 digitálnych objektov. Najviac kópií bolo vytvorených z katalógu fotografií z medzivojnového obdobia (cca 10 000 digitálnych kópií). Naskenovali sme aj 429 inventárnych jednotiek mimoriadne hodnotných písomných a obrazových záznamov zo Zbierky základných výskumov pochádzajúce z pozostalosti Václava Mencla (4409 digitálnych kópií, obr. 2). V lete 2009 sme začali s digitalizáciou spisových dokumentov. Výsledkom je zatiaľ 259 inventárnych jednotiek z fondov pamiatkových inštitúcií z medzivojnového obdobia (jedna inventárna jednotka môže obsahovať aj niekoľko desiatok záznamov, čím vzniká adekvátny počet digitálnych zástupcov – 1 091 súborov). Vytvorili sme napríklad digitálnu zbierku spisov týkajúcich sa Pálfiovských umeleckých zbierok po roku 1918, ktorá v 221 položkách obsahuje 799 súborov (1,09 GB).

Kvalitné konzervačné kópie sú väčšinou výsledkom konverzie u externých dodávateľov. Túto formu digitalizácie sme mohli uskutočniť len vďaka tomu, že naše archívne dokumenty sú nevyhnutné pri rôznych vedecko-výskumných projektoch. V rámci projektov PÚ SR (najmä Revízia a aktualizácia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a Súpis národných kultúrnych pamiatok na Slovensku), ktoré majú samostatné rozpočtové kapitoly, sme mohli postupne zdigitalizovať u firmy K-Soft z Bratislavy najmä najstaršiu, najvzácnejšiu a najohrozenejšiu plánovú a projektovú dokumentáciu zo Zbierky projektov a plánov z rokov 1919–1950 týkajúcu sa pamiatkových objektov na celom území Slovenska, ako aj mladšie záznamy z tej istej zbierky zamerané na dokumentáciu pamiatok v aktuálne spracovávaných okresoch Ružomberok, Martin a Levoča. Celkovo bolo naskenovaných 1 420 dokumentácií formátu A3 až A0, čo predstavuje cca 10 000 digitálnych kópií, keďže každá inventárna jednotka obsahuje väčší počet dokumentov (obr. 3). Firma K-Soft používa zariadenia typu HP DesignJet 4200 a Contex Copymate 18 a vyhotovuje kópie vo formáte TIFF na 600 dpi (veľkosť kópií sa pohybuje cca od 50 MB do 1 GB).

V rokoch 2005–2007 sme spolupracovali s Ústavom dejín umenia Slovenskej akadémie vied v rámci projektu Elektronická encyklopédia vizuálneho umenia na Slovensku. Na zariadení typu CREO IQ Smart 1 bolo naskenovaných celkovo 2 200 sklenených a celuloidových negatívov vo formáte TIFF na 600 dpi (každá kópia má cca 65 MB), ktoré slúžia ako ilustrácia k jednotlivým kapitolám internetového portálu ARSLEXICON prístupného na stránke http://www.arslexicon.sk/. V súčasnosti opäť spolupracujeme s Ústavom dejín umenia SAV na projekte Predrománske a románske umenie na Slovensku, ktorého výstupom samozrejme budú aj digitálne objekty.

Úspešná bola aj spolupráca s Univerzitnou knižnicou v Bratislave, ktorá sa uskutočnila v druhej polovici roku 2008. V rámci projektu Michael Plus, ktorý rieši prezentáciu digitálneho obsahu pamäťových inštitúcií na internete, sme ako ukážku možného fungovania systému vytvorili 47 digitálnych zbierok, ktorých spoločným menovateľom sú Radnice na Slovensku. V rámci tohto projektu sme zdigitalizovali cca 1 650 obrazových a grafických dokumentov (fotografie, pohľadnice, plány, skice). Obrázky sme doplnili aj príslušnými dátami a odbornými textami. Sú prezentované na stránke http://www.michael-culture.sk:8080/mpfsk/pub-mpf/index.html.

Výsledkom našej činnosti a všetkých projektov, ktorých prvotným cieľom nebola digitalizácia, je približne 30 340 digitálnych objektov s celkovým objemom cca 4,5 TB. Sú to kópie projektov a plánov, rukopisov, kresieb, fotografií, negatívov, diapozitívov, pohľadníc a spisov (viď Tabuľka 1). Počet digitálnych objektov v Archíve PÚ SR je však ešte vyšší, pretože Archív plní aj ďalšiu výnimočnú úlohu v rámci ochrany pamiatkového fondu na Slovensku, ktorou je digitálna fotografická dokumentácia zameraná na exteriérovú a interiérovú podobu nehnuteľných pamiatok a hnuteľných pamiatok nachádzajúcich sa v objektoch. Popri terénnych prácach sa profesionálni fotografi venujú aj fotografovaniu v ateliéri, kde dokumentujú priebeh reštaurátorských prác, rôzne hnuteľné predmety a archeologické nálezy. Na túto prácu máme k dispozícii fotografické zariadenia Canon Pixma MP 150, NIKON Coolpix 5700, Panasonic Lumix DMC-F2 50 a Canon EOS 50 D. Digitálne fotografie sa uchovávajú rovnakým spôsobom na CD a DVD nosičoch a na externých diskoch. V súčasnosti evidujeme na 236 nosičoch asi 40 000 digitálnych fotografií.

V súvislosti s tvorbou podkladov pre národný projekt digitalizácie, ktorý by mal byť financovaný zo zdrojov Európskej únie, sme vypracovali plán systematickej a čo najlogickejšej digitalizácie našich archívnych dokumentov do roku 2015 (viď Tabuľka 2). Jeho skutočnú realizovateľnosť ukáže až budúcnosť. Je celkom možné, že aj v nasledujúcich rokoch bude digitalizácia archívnych dokumentov stáť stále len na objaviteľskej a priekopníckej iniciatíve archivárov bez systematickej a cielenej podpory Ministerstva kultúry SR.

Zdá sa, že najväčším problémom v súčasnosti nie je ani tak samotná digitalizácia. Dostali sme sa k identifikácii ďalších základných problémov – digitálny archív a prezentácia digitálnych objektov. Samozrejme, problém dlhodobej archivácie digitálnych dát je celosvetová problematika a náš archív ju určite nevyrieši. To nechávame na odborníkov. Digitálne dáta uchovávame momentálne na CD a DVD nosičoch a druhú kópiu na externých diskoch. V súčasnosti sa v PÚ SR komplexne rieši základná infraštruktúra a inštaluje sa najmodernejšia technika. Nové výkonné servery môžu slúžiť ako dočasné úložiská dát, no nenahrádzajú skutočný digitálny archív. Môžeme ich však využiť na prezentáciu digitálnych objektov, v prvej etape asi len prostredníctvom intranetu, ktorý zahŕňa aj pracoviská na Krajských pamiatkových úradoch v ôsmych krajoch Slovenska. Verejnosti sú digitálne objekty prístupné v bádateľni archívu. Je to zatiaľ prvá lastovička, no aj zbežné porovnanie komfortu a spôsobu vyhľadávania je jednoznačne v prospech digitálnych objektov. Veríme, že čoskoro budú všetky digitálne objekty prístupné aj na stránke www.pamiatky.sk, na ktorej máme už v tejto chvíli prístupné nadštandardné množstvo informácií. Vieme si predstaviť, kam sa môžu posunúť služby poskytované verejnosti práve na základe digitalizácie a internetovej prezentácie.

Určitú nádej nám dáva participácia na projekte EUROPEANA, ktorej sme asociovaným partnerom, a ktorý si kladie za cieľ prezentovať aktuálny digitálny obsah na internete. Koncom roka 2009 začala firma EEA Bratislava uskutočňovať spojenie metadát s digitálnymi kópiami Zbierky veľkých diapozitívov. Ide o 12 992 diapozitívov na skle a celuloide z rokov 1930–2001, ktoré veľmi kvalitne zdigitalizovala osvedčená bratislavská firma K-Soft na zariadení Epson Perfection V750 Pro vo formáte TIFF v rozlíšení 4000-6400 dpi podľa veľkosti predlohy. Študijné kópie vo formáte JPG sa následne zapisujú v rozlíšení 1/10 pôvodnej veľkosti, čiže 400-640 dpi. Veríme, že pre každého záujemcu o kultúrne pamiatky Slovenska bude otvorenie digitálnej zbierky s takmer trinásťtisíc obrázkami príjemným šokom.

Na záver možno povedať, že Archív PÚ SR je pripravený na dobu, keď už digitálny svet príde aj na Slovensko, resp. na Pamiatkový úrad SR. Uvedomujeme si, že základné poslanie každého archívu, ktorým je ochrana a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva, je v 21. storočí už nemysliteľné bez digitalizácie a internetu. Za týmto účelom sme za štyri roky zdigitalizovali nie nezanedbateľné množstvo archívnych dokumentov. Ostáva už len dúfať, že škriatok, ktorý stále blokuje sprístupňovanie kultúrneho digitálneho obsahu, si nájde teplé miestečko v nejakej inej krajine, a že Slovensko sa konečne posunie medzi európsku špičku, kam svojim potenciálom rozhodne patrí.

Prílohy:

Obr. 1: Budova Pamiatkového úradu SR v Bratislave. Foto: M. Orosová, 2005.

Obr. 2: Ukážka archívneho dokumentu od Václava Mencla. Pôdorys kostola v Likavke. Archív PÚ SR, Zbierka základných výskumov, sign. Z 3437.

Obr. 3: Ukážka archívneho dokumentu veľkého formátu. Plán hradu Hrušov. Archív PÚ SR, Zbierka projektov a plánov. sign. A 1659.

Tab. 1: Výsledky digitalizácie v Archíve Pamiatkového úradu SR v rokoch 2006–2009

Tab. 2: Plán digitalizácie v Archíve Pamiatkového úradu SR do roku 2015

CITACE:
orosová, Matina. Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v Archíve Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Knihovna plus [online]. 2010, č. 1 . Dostupný z WWW: <http://knihovna.nkp.cz/knihovnaplus101/oros.htm>. ISSN 1801-5948.

| nahoru | |obsah| | archiv | | domů |

 | index autorů | | index názvů | | index témat |