|obsah| |index autorů | | index názvů | | index témat | | archiv |
Knihovna plus
2011, číslo 1
Mgr. Mária Džavíková / vedúca Odboru knižnično-informačných systémov, Univerzitná knižnica v Bratislave
Resumé:
Integrovaná identifikácia a autentizácia užívateľov slovenských knižníc v knižničných službách pomocou čipových kariet. Akceptácia univerzitné ISIC karty v knižničných systémoch.
Kľúčové slová: čipovej karty – knižničný pas – identifikácia – autentizácia.
Summary:
Integrated identification and authentication of users of Slovak libraries in the library services by using chip cards. Acceptation of the ISIC university cards in the library systems.
Keywords: chip card – library pass – identification – authentication.
Knižnice ako „klasické“ zbierkové a pamäťové inštitúcie prechádzajú v poslednom desaťročí zmenami, ktoré sú nevyhnutné pre obhájenie ich postavenia na poli vzdelávania, kultúry ale i využívania voľného času. Prichádzajú nové generácie používateľov, väčšinou zdatných v používaní informačných technológií a presvedčených, že informácie možno získať hlavne na internete. Čím teda získať a presvedčiť túto skupinu potenciálnych klientov knižníc? Jednou z ciest je ponuka kvalitných, rýchlych, ľahko prístupných knižničných služieb, s využitím najnovších technológií.
Aby knižnica mohla poskytovať knižnično-informačné služby klientom, musí získať určitý súbor nutných informácií na formalizáciu vzťahu medzi prijímateľom a poskytovateľom služieb. Registrácia čitateľa má teda právny, finančný ale i spoločenský aspekt a zaväzuje obidve zmluvné strany k rešpektovaniu a plneniu svojich úloh a povinností. Z pohľadu klienta, resp. používateľa, je táto procedúra často obťažujúca, zdržujúca, ale nemožno sa jej vyhnúť. V súčasnosti všetky knižnice získavajú od používateľov v podstate rovnaké osobné údaje, ktoré uchovávajú vo svojich knižničných alebo iných systémoch. Problémom je fakt, že používateľ musí rovnaké údaje poskytovať opakovane v každej knižnici. Ďalším problémom môžu byť viaceré softvéry v knižniciach, okrem knižnično-informačných systémov, ktoré nie sú integrované jednou aplikáciou, umožňujúcou jediným zápisom osobných údajom ich distribúciu do všetkých používaných systémov a následne ich využitie pri poskytovaní služieb knižnice.
Jednotnou identifikáciou a autentifikáciou používateľov v slovenských knižniciach sa ako prvá začala zaoberať Univerzitná knižnica v Bratislave (ďalej UKB). V roku 2004 v spolupráci s firmou EMtest s.r.o. začala riešiť pilotný projekt Knižničný pas, ktorého cieľom bolo použiť čipovú kartu ako jednotné identifikačné a autentifikačné médium pre poskytované služby verejnosti ale aj interné aplikácie zamestnancov knižnice. Prvá etapa projektu sa zrealizovala v apríli v roku 2005, kedy bola ukončená rozsiahla rekonštrukcia priestorov UKB a knižnica bola sprístupnená pre verejnosť. Pre knižničný pas bola vybraná jedna z najrozšírenejších bezkontaktných čipových kariet MIFARE Standart s 4Kb čipom, ktorá umožňuje použiť až 40 rôznych aplikácií, pričom každá z nich má vlastné zapisovacie a čítacie kľúče a pamäťový priestor. Prečo práve ona? Tento typ karty totiž používajú slovenské vysoké školy ako preukaz študenta, s vizuálom ISIC. Vydávanie preukazov upravuje Zákon SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a usmernenie o štruktúre údajov a technickom vyhodnotení preukazu Ministerstva školstva SR č. CD-2004-3048/6280 z 1. marca 2004. Každému študentovi vysokej školy (ďalej VŠ) je pri zápise vydaný takýto preukaz, ktorý slúži na identifikáciu a autentifikáciu v akademických systémoch škôl, v systémoch stravovania, študentských internátoch, ale aj pri uplatňovaní rôznych zliav v doprave, pri kúpe vstupeniek na športové, kultúrne podujatia, prípadne reprografických službách. Čipové karty sa rovnako vydávajú aj zamestnancom vysokých škôl. Práve tieto fakty rozhodli o tom, že Univerzitná knižnica v Bratislave začala vydávať svojim používateľom technicky rovnaké čipové karty a zároveň, čo je veľmi dôležité, začala akceptovať preukazy študenta a zamestnanca VŠ vo svojich knižnično-informačných systémoch ako autentifikačné médium. Pomocou personalizátora sa vyčítajú a nahrajú všetky osobné údaje a jedinečné SNR karty do príslušných databáz. V praxi to znamená, že študenti si pri registrácii v knižnici nemusia vybaviť nový knižničný preukaz, ale používajú svoje preukazy, čo jednak zefektívňuje registráciu, šetrí študentom financie a zároveň šetrí financie aj knižnici. Len v prípade, že sa nedá vyčítať SNR karty prichádza k vydaniu knižničného pasu UKB. Po roku je potrebné obnoviť si aktiváciu preukazu v knižnici.
Zavedeniu knižničných pasov v Univerzitnej knižnici v Bratislave predchádzalo zjednotenie štruktúry osobných údajov zapísaných na čipe karty tak, aby vyhovovali štruktúre potrebných údajov v knižnično-informačnom systéme, ale zároveň boli kompatibilné so štruktúrou študentských preukazov. V súčasnosti tvoria študenti až 70 % používateľov knižnice. Väčšinu tvoria vysokoškoláci ale pribúdajú aj študenti stredných škôl. Prvé stredné školy začali vydávať svojim študentom čipové preukazy v roku 2006 a rovnako sú akceptované v knižniciach.
Spustenie projektu vydávania a akceptácie čipových kariet bolo určite prínosom, ale zároveň to bol len začiatok na ceste k integrovanej identifikácii používateľov. V začiatkoch sa osobné údaje zadávali oddelene do knižničného systému (Aleph) a prístupového systému, ktorý zabezpečoval autentifikáciu vstupov cez turnikety. Ďalším krokom k integrovanému identifikačnému a autentifikačnému systému požívateľov bolo vyriešenie prepojenia knižnično-informačného systému, prístupového systému, systému vydávania knižničných pasov a inicializácie preukazov študentov VŠ v týchto systémoch. V roku 2006 bol tento problém vyriešený implementáciou Ensamblu. Tento flexibilný, štrukturovateľný, integračný nástroj, pracujúci s medzinárodnými štandardami, zabezpečuje cez jediné rozhranie a databázu Ensamblu evidenciu, aktualizáciu, resp. mazanie dát, ako v prístupovom systéme (vydávanie čipových kariet a vstupy cez turnikety), tak aj v knižničnom systéme Virtua. Odstránili sa duplicitné výkony pracovníkov evidencie používateľov, znížila sa chybovosť záznamov, špeciálne v KIS Virtua, kde operátori nemusia vstupovať do MARC-ovského formátu evidencie. Údržba a aktualizácia databáz prebieha on-line a je časovo nenáročná.
Identifikačnými a autentifikačnými údajmi pri jednotlivých poskytovaných službách UKB je jedinečné 10ti-miestne SNR čipovej karty v kombinácii s heslom. Heslo je vytvorené každému používateľovi z dátumu narodenia a iniciálok mena. Od roku 2009 si môžu čitatelia meniť svoje heslá cez webového klienta. Ak svoje nové heslo zabudnú, v registrácii sa vygeneruje cez Ensamble pôvodné heslo, ktoré si opäť môžu zmeniť.
V súčasnosti sa v UKB využíva knižničný pas na autentifikáciu prístupov cez turnikety do knižničného systému, rezervácie a výpožičky PC, služby samoobslužného skenera (Scan & Go), multifunkčných sieťových zariadení (kopírky, tlačiarne), vzdialený prístup do licencovaných zdrojov UKB, Metalibu a centrálnej pokladne. Zamestnanci sa autentifikujú do dochádzkového systému, na interné časti webovej stránky a riadené vstupy do služobných a verejných priestorov.
Pilotný projekt Knižničný pas naštartoval podobné riešenia aj v ďalších vedeckých knižniciach. Cesta k realizácii však nebola jednoduchá, hlavne pre finančnú náročnosť. Knižnice väčšinou začínali akceptáciou študentských vysokoškolských preukazov vo svojich knižničných systémoch. V septembri 2005 začala s vydávaním vlastných čipových preukazov a zároveň akceptáciou študentských vysokoškolských preukazov ISIC Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. V roku 2008 sa pridala Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre a Centrum vedecko-technických informácií SR (ďalej CVTI SR). Hlavne CVTI SR maximálne komplexne vyriešila systém jednotnej identifikácie a autentifikácie používateľov, manažment vstupov do verejných a služobných priestorov a kreditný systém na poskytovanie kopírovacích služieb. V roku 2009 úspešne realizovala projekt Štátna vedecká knižnica v Prešove. Bolo vybudované kompletné pracovisko na vydávanie a tlač vlastných knižničných pasov, akceptácia vysokoškolských preukazov sa realizuje od roku 2006. Len akceptáciu vysokoškolských kariet v knižničných systémoch umožňuje Slovenská národná knižnica v Martine. Štátna vedecká knižnica v Košiciach akceptuje vo svojich systémoch okrem vysokoškolských ISIC kariet aj čipové karty dopravného podniku. Všetky zapojené knižnice si akceptujú čipové preukazy vo svojich knižnično-informačných systémoch.
Projekt Knižničný pas má po úspešných lokálnych implementáciách vo vedeckých knižniciach ambíciu posunúť sa na kvalitatívne vyššiu úroveň. V databáze používateľov má knižnica veľký informačný potenciál, ktorý už neslúži len na štatistické účely, ale môže byť nástrojom na nové typy poskytovaných knižnično-informačných služieb, podporované novými informačnými a komunikačnými technológiami. Cieľom by teda malo byť vybudovanie centrálneho autentifikačného systému v prostredí knižníc na báze univerzálneho knižničného pasu. Implementácia štandardizovanej medzi inštitucionálnej autentifikačnej komunikácie by mala používateľovi poskytnúť prihlásenie do knižničného systému z ľubovoľného miesta a ľubovoľnom čase. Knižničný pas by mal umožňovať používateľovi prezentovať identitu voči viacerým externým poskytovateľom knižnično-informačných služieb. Práve technológia pamäťových čipových kariet umožňuje bezpečné zakódovanie nutných osobných údajov. Je pravdou, že bezpečnosť súčasne používaného typu bezkontaktnej čipovej karty Mifare Standart už bola prelomená, ale v prostredí knižníc sa zneužitie nepotvrdilo. Vysoké školy na Slovensku však postupne budú vydávať svojim študentom karty Mifare Desfire s vyšším bezpečnostným štandardom. Knižnice, pokiaľ budú chcieť zachovať dosiahnutý štandard a naďalej akceptovať vo svojich systémoch aj nový typ čipového preukazu, musia investovať do technických zariadení. V prvom rade to budú nové personalizátory na vyčítanie osobných údajov uložených na čipe karty a nového 12ti-miestneho SNR karty. V niektorých prípadoch bude potrebné upraviť aj používaný softvér. Výmena kariet bude trvať niekoľko rokov a v tomto období sa budú akceptovať obidva typy kariet.
Jednotná integrovaná identifikácia a autentifikácia v Univerzitnej knižnici v Bratislave alebo v Centre vedecko-technických informácií SR k jednotlivým knižničným službám môže slúžiť ako modelové riešenie zamýšľanej centrálnej správy užívateľov na celoslovenskej úrovni.
V minulom roku bol vypracovaný a predložený v rámci OPIS-2009 (operačný program informatizácia spoločnosti 2007-2013) rámcový projekt riešenia aj s návrhom použitých technológií. K jeho realizácii je však potrebné schválenie Ministerstva kultúry SR, dostatočné finančné zabezpečenie, vypracovanie vykonávacieho projektu a množstvo ďalších krokov nevyhnutných krokov. Zostáva len veriť, že tento národný projekt dostane šancu.
Literatúra:
ANDROVIČ, A. Knižničný pas. Projekt OPIS. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2009, s.6. Pracovný materiál.
Informačný systém – Knižničný pas. Bratislava : TEMPEST a.s., 2009, s.8. Pracovný materiál.
CITACE:
Džavíková, Mária. Knižničný pas – multifunkčný nástroj v knižniciach.
Knihovna plus [online]. 2011, č. 1 . Dostupný z WWW: <http://knihovna.nkp.cz/knihovnaplus111/dzavik.htm>.
ISSN 1801-5948.
| nahoru | |obsah| | archiv | | domů |
| index autorů | | index názvů | | index témat |