Knihovnu slovanských a východoevropských studií najdete i v Londýně

Na začátku prosince loňského roku jsem byla na služební cestě v Londýně, kde jsem mimo jiné navštívila zajímavou knihovnu slovankých a východoevropských studií (UCL SSES Library). Provázela mne velmi milá paní Zuzana Pinčíková, která mi tuto instituci více přiblížila.

UCL (University College London) School of Slavonic and East European Library je najväčšia britská univerzitná knižnica špecializovaná na región strednej a východnej Európy. Vo svojom fonde uchováva približne 400.000 kníh a iných tlačených materiálov, viac ako 220 archívnych fondov a unikátnu audiovizuálnu zbierku. UCL SSEES Library je odbornou knižnicou UCL School of Slavonic and East European Studies (Školy slovanských a východoeurópskych štúdií), ktorá tento rok oslávi 100 rokov od svojho založenia. Viac informácii o histórii a aktivitách spojených s výročím je možné nájsť na SSEES Centenary web stránke https://www.ucl.ac.uk/ssees/centenary.

Za jakých okolností, kdy a kým byla knihovna založena? K čemu původně knihovna sloužila, resp. jaké bylo původní zaměření školy?

Knižnica bola založená ako súčasť Školy slovanských štúdií. Návrh na jej založenie predostrel v marci roku 1915 R. W. Seton-Watson riaditeľovi King’s College. Už v júli toho istého roku bol návrh formálne schválený a škola bola oficiálne inaugurovaná 19. októbra 1915 Tomášom G. Masarykom pod názvom „Škola slovanských štúdií“. Súčasťou tejto slávnostnej udalosti bola verejná prednáška T. G. Masaryka na tému Problém malých národů v evropské krizi. V prvých desaťročiach existencie poskytla Československá vláda škole štedrú podporu pre výučbu českého a slovenského jazyka, literatúry a dejín a taktiež darovala knihy knižnici školy. Zásluhou jej vtedajšieho riaditeľa Bernarda Paresa sa škola v roku 1932 osamostatnila od King’s College a stala sa nezávislým univerzitným ústavom. Neskôr v roku 1999 si sama zvolila zjednotenie s UCL. Pôvodne sa škola orientovala na výučbu histórie slovanských a východoeurópskych krajín, politických dejín, jazykov a literatúr. Mnohí jej absolventi sa zamestnali v diplomatických a prekladateľských službách.

Počas svojej takmer storočnej histórie knižnica získala mnohé cenné zbierky od vedeckých a politických predstaviteľov a priaznivcov školy z krajín strednej a východnej Európy. V období od roku 1946 do roku 1951 prijala veľkú zbierku historických, literárnych a literárnokritických diel od Československej vlády, Edvarda Beneša a približne 300 kníh z knižnice Jana Masaryka. Podobne česká ambasáda v Londýne darovala knižnici mnohé knihy a časopisy.

Stěhovala se knihovna? Popište prosím novou budovu.

Knižnica sa presťahovala niekoľkokrát. V januári 1939 škola aj s knižnicou presídlili do novootvorenej budovy Senate House, s finančnou podporou vtedajšej Československej vlády v hodnote 26.000 britských libier. Dnes je škola a knižnica situovaná v novej účelovej budove na 16 Taviton Street, ktorá bola otvorená v októbri 2005 princeznou Annou, za prítomnosti prezidenta Václava Klausa. Pri príležitosti 90. výročia školy prezident Klaus doručil adresu pod rovnakým názvom ako T. G. Masaryk pred rokmi Problém malých národů v evropské krizi, čím upriamil pozornosť na závažnosť tejto problematiky v súčasnom svete.

Budova bola navrhnutá tímom architektov Short and Associates a získala niekoľko britských ocenení za dizajn ako aj ocenenie SCONUL dizajn knižnice za rok 2007. Vo foyer sa nachádza socha Františka Bíleka "Spirit of the Slavs" (Duch Slovanov), darovaná škole lordom Brotherton of Wakefield. Knižnica sa rozprestiera na štyroch poschodiach s centrálnym preskleným trojuholníkovým átriom, cez ktoré je možné pozorovať oddelenie výpožičiek (issue desk) a čitárne na každom poschodí.

Jak velký máte fond? Prosím, stručně popište jeho složení. Jaké provenience jsou tyto sbírky?

UCL SSEES Library uchováva vo svojom fonde približne 400.000 výtlačkov (knihy, pamflety, periodiká, staré tlače, mapy) a umožňuje prístup k viac ako 60.000 elektronickým informačným zdrojom (databázy, e-knihy, e-časopisy) sprístupneným cez UCL. V knižnom fonde je najviac zastúpené Rusko (vrátane niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu) zaberajúce celé jedno poschodie knižnice. Takmer polovicu ďalšieho poschodia zaberá sekcia „Miscellaneous“, kde sú zastúpené krajiny vo všeobecnosti ako aj všeobecná študijná literatúra odborov vyučovaných na škole; druhá polovica patrí krajinám strednej Európy (Nemecko, Maďarsko, Československo, Česká Republika, Slovensko, Poľsko). Posledné poschodie je vyhradené krajinám juhovýchodnej Európy a pobaltským štátom.

Knižnica uchováva aj archívne fondy, ktoré vznikli z činnosti školy a jej predstaviteľov (napr. R. W. Seton-Watson, Bernard Pares); unikátne archívy darované knižnici súkromnými osobami (archív Jana Masaryka, archív Karla Lisického); a ďalšie archívne fondy viažuce sa k oblastiam záujmu školy (pozri http://www.ssees.ucl.ac.uk/archives/newguid2.htm).

Súčasťou fondu je aj audiovizuálna zbierka východoeurópskeho filmu prístupná odborným pracovníkom a študentom UCL.

Jste úzce specializovanou knihovnou. Na jaké obory se tedy zaměřujete?

UCL SSEES je jedným z hlavných špecializovaných centier v UK a vo svete pre štúdium centrálnej, východnej a juhovýchodnej Európy, Ruska a Eurázie. Knižnica sa teda špecializuje prevažne na podporu aktivít, odborného výskumu a hlavných študijných programov školy. V našich zbierkach sú najviac zastúpené humanitné a spoločenské vedy, z odborov najmä história, ekonómia a biznis, politika a politológia, sociológia, filológia, literatúra, film, umenie.

Podle jaké metody řazení máte uložený fond? Je celý fond přístupný v jedné budově?

Knižnica používa vlastnú klasifikačnú schému. Knihy sú uložené najskôr podľa geografickej oblasti, ku ktorej prináležia; napríklad klasifikačný znak pre knihy o Rusku (vrátane niektorých bývalých republík Sovietskeho zväzu) začína písmenom „R“; pre knihy o Československu „Cs“, ale o Českej Republike „Cz“. Ďalej nasleduje rímska číslica (I – XXIV) pre identifikáciu témy, napr. IX história, XII politika, XXIV literatúra. Tieto sú ďalej podrozdelené podľa komplexnosti témy arabskými číslami, napr. XXIV.5 antológie, XXIV.7 jednotlivé literárne diela. Posledným elementom klasifikácie je kód pozostávajúci z prvých troch písmen priezviska autora alebo titulu (v prípade editovaných prác).

Približne dve tretiny materiálu sa nachádzajú v budove knižnice, ďalšia tretina je uložená v depozitári mimo Londýna. Obvykle sú to staršie a menej využívané publikácie a periodiká. Pre tieto materiály je potrebne zaslať on-line žiadanku deň vopred.

Kdo jsou vaši uživatelé? Máte registrační poplatky? Kdo do vaší knihovny může přijít a využívat vašich služeb?

Ako špecializovaná knižnica radi uvítame vedeckých pracovníkov, študentov a nezávislých bádateľov z celého sveta. Odborným zamestnancom a PhD. študentom univerzít v UK a vo svete poskytujeme bezplatne referenčné členstvo po predložení identifikácie a potvrdenia z ich materskej univerzity. Sme však otvorení aj ďalším bádateľom a návštevníkom. Po predložení potrebných dokumentov a zaplatení registračného poplatku môže knižnicu využívať každý so záujmom o centrálnu a východnú Európu. V prípade záujmu o návštevu doporučujeme kontaktovať knižnicu vopred na e-mailovej adrese ssees-library@ucl.ac.uk.

Kolik máte zaměstnanců a co je hlavní náplní jejich práce?

V súčasnosti disponuje knižnica 19 zamestnancami zastavajúcimi pozície v oddeleniach užívateľských služieb, akvizície a katalogizácie a podpory IT. Hlavnou knihovníčkou a riaditeľkou informačných služieb je Lesley Pitman, pod ktorej vedením knižnica napreduje predovšetkým v oblastiach digitalizácie, sprístupňovania elektronických informačných zdrojov, open access a zapojenia verejnosti do aktivít knižnice prostredníctvom sociálnych médií.

Jaké elektronické informační zdroje mohou vaši uživatelé využívat?

Študenti a zamestnanci UCL majú neobmedzený prístup (z kampusu i mimo kampusu) k viac ako 60.000 elektronickým informačným zdrojom (e-časopisom, databázam, databázam e-kníh, dizertačným prácam, a digitálnym zbierkam sprístupneným prostredníctvom UCL) – pozri http://www.ucl.ac.uk/library/electronic-resources.

Ostatní užívatelia majú možnosť využívať vybrané elektronické zdroje cez e-terminály umiestnené v budove knižnice. Pre lepšiu orientáciu v druhoch a množstve zdrojov vypracovávajú odboroví knihovníci Guides to Resources, osobitných sprievodcov k zdrojom pre jednotlivé krajiny.

UCL SSEES Library taktiež umožňuje prístup k digitálnym zbierkam starších kníh, historických máp, a zbierkam fotografií Arthura Evansa a Margarety Hasluck, ktoré boli zdigitalizované vrámci projektu Európskej únie Europeana Travel a sú voľne dostupné cez portál Europeana.eu a UCL Digital Collections – pozri

http://digitool-b.lib.ucl.ac.uk:8881/R/?func=collections&collection_id=2156.

UCL ako prvá európska univerzita spomedzi 10 svetových univerzít (podľa Times Higher Education) vyhlásila tzv. Open Access mandát. Prostredníctvom UCL Discovery (OA univerzitného repozitára), dostupného na http://discovery.ucl.ac.uk/, sprístupňuje pre verejnosť vedecké práce odborných pracovníkov univerzity.

Způsob akvizice fondu? Podle čeho se vybírají přírůstky do fondu?

V minulosti knižnica nadobudla mnohé cenné zbierky prostredníctvom darov a medzinárodných knižničných výmen. V súčasnosti väčšinu titulov nakupujeme od dodávateľov z krajín strednej a východnej Európy ako aj nemeckého dodávateľa Kubon & Sagner, a len veľmi malé množstvo nadobúdame prostredníctvom medzinárodných knižničných výmen a darov. Knižnica systematicky dopĺňa fond v zhode so zásadami Collection Management Policy, podľa ktorej je cieľom knižnice nadobúdať, sprístupňovať a uchovávať materiál na akademickej úrovni v oblastiach vedeckého záujmu školy, ako aj materiál potrebný pre kurzy vyučované na škole.

Mluvily jsme spolu o prezidentských návštěvách. Kdo z politiků vaši knihovnu navštívil?

Z československých prezidentov poctili školu svojou návštevou T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Václav Havel. Bohužiaľ sa mi nepodarilo dopátrať, či pri tejto príležitosti nahliadli aj do knižnice školy. Oboje, školu i knižnicu, v novej budove na Taviton Street navštívili viacerí súčasní i bývalí politickí predstavitelia – Václav Klaus, Petra Buzková, bývalý maďarský prezident Pál Schmitt, bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski. Slovenský premiér Robert Fico dokonca navštevoval školu ako Masaryk Scholar na začiatku 90tych rokov a v roku 1999 tu verejne vyhlásil plán založiť stranu SMER.

Kolik podobně tematicky zaměřených knihoven ve světě znáte?

Väčšina britských a amerických univerzít s centrami pre slovanské a východoeurópske štúdiá má podobne tematicky zamerané zbierky; ďalšie: Slavic-Eurasian Research Center Library na Univerzite Hokkaido či Bibliothèque du Centre d'études slaves na parížskej Sorbonně atď. Žiadna zo spomínaných knižníc nemá úplne rovnaké zameranie, čo pridáva UCL SSEES Library na jej výnimočnosti. Podobne väčšina národných knižníc má slovanské zbierky, ktoré sú však oveľa všeobecnejšie ako naše zbierky.

Za rozhovor děkuje Renata Salátová

CITACE:
Pinčíková, Zuzana; Salátová, Renata. Knihovnu slovanských a východoevropských studií najdete i v Londýně. Knihovna plus [online]. 2015, č. 1 . Dostupný z WWW: <http://knihovna.nkp.cz/knihovnaplus151/pincik.htm>. ISSN 1801-5948.